Vedci z Princetonskej univerzity zistili, že v dôsledku fyzickej aktivity môžete mozog znovu vybudovať. Takáto reštrukturalizácia môže oslabiť reakciu na stres a znížiť zásah úzkostných štátov do fungovania mozgu.
Podľa Journal of Neuroscience, experimenty s myšami ukázali, že stresové vystavenie studenej vody pravidelne trénovaným zvieratám spôsobilo významné zvýšenie aktivity neurónov, ktorého úlohou je neutralizovať excitáciu, ku ktorej dochádza v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za úzkosť.
Výsledky výskumu môžu ukončiť spory vedcov s bipolárnymi názormi na účinky tréningu na mozog. Niektorí z nich veria, že fyzická aktivita vedie k vzniku nových mladých neurónov, ktoré majú väčšiu vzrušivosť, čo vedie k zvýšeniu úzkostných stavov mozgu. Štúdie vedcov z Princetonu ukázali, že v dôsledku tréningu sa používajú mechanizmy, ktoré znižujú úroveň excitácie mozgových buniek.
Podľa profesorky psychológie na Princetonskej univerzite, Elizabeth Gould, ktorá viedla štúdiu, podobné experimenty zamerané na hlboké štúdium mechanizmov vplyvu fyzickej aktivity na správanie mozgových buniek sa neuskutočnili. Vedci dokázali identifikovať oblasti mozgu, ktoré regulujú stavy úzkosti. Experimentálne výsledky prispejú k lepšiemu porozumeniu a liečbe vznikajúcich úzkostných porúch.
Elizabeth Gould tvrdí, že ľudský mozog má adaptívne schopnosti, ktoré umožňujú meniť súčasné procesy v závislosti od prostredia a životného štýlu. Pre fyzicky slabších jednotlivcov môže výsledné úzkostné správanie priniesť určité výhody. Reakcia na úzkosť sa často prejavuje vo forme vyhýbavej reakcie, ktorá zamedzuje vstupu do nebezpečných situácií, čím zvyšuje pravdepodobnosť prežitia. Platí to najmä pre jednotlivcov, ktorí nie sú schopní primerane reagovať na nebezpečenstvo a konať podľa zásady „bojovať alebo utekať“.
Gould verí, že hodnota výskumu je spôsobená hlavne skutočnosťou, že pochopenie procesov regulácie mozgu v prípade úzkostného správania môže účinne liečiť rôzne úzkostné poruchy. Výsledky výskumu okrem toho odhaľujú vplyv mechanizmov samoregulácie mozgu a ich prispôsobenie prostrediu.
Daný experiment je neoddeliteľnou súčasťou dizertačnej práce Timothyho Schonfelda, zamestnanca Národného psychiatrického ústavu, spoluautorka lekára Brian Hsu, ktorý bol počas experimentu študentom na Stanfordskej univerzite. Základom práce boli štúdie. Do štúdie sa zapojili aj Pedro Pieruzini a Pedro Rada, ktorí zastupujú venezuelskú univerzitu v Los Andes.
Do experimentu boli zapojené dve skupiny myší. Jedna skupina mala obmedzenú fyzickú aktivitu a druhá mala prístup k veveričke. Tieto zvieratá bežali vo volante až štyri kilometre za jeden večer. Po šiestich týždňoch boli myši vystavené studenej vode.
V dôsledku tohto účinku sa získali diametrálne opačné výsledky. U zvierat s obmedzeným pohybom spôsobila liečba studenou vodou zvýšenie počtu génov s krátkou životnosťou v neurónoch, ktoré sa okamžite začínajú excitáciou neurónov. V neurónoch fyzicky aktívnych myší sa pozoruje nedostatok génov s krátkou životnosťou, v dôsledku čoho sa bunky ich mozgu neprepínali do excitačného režimu, keď sa objavil stresový faktor. Naproti tomu mozgy „športových“ myší vykazovali známky určitej kontroly nad reakciou na stres. Významne aktivované inhibičné neuróny, ktorých úlohou je obmedziť excitované neuróny. Neuróny fyzicky aktívnych zvierat okrem iného produkovali väčšie množstvo kyseliny GABA-gama-aminomaslovej, látky, ktorá znižuje úroveň nervového excitácie mozgových buniek. Tiež bolo zaznamenané významné množstvo bielkovín v tejto skupine myší, ktoré rozdelením GABA na malé dávky a jeho balením do vezikúl transportujú celé telo.
Vedci za účelom potlačenia nervovej aktivity vo ventrálnom hipokampu blokovali receptory GABA, čo viedlo k oslabujúcemu účinku oslabujúceho stavu úzkosti. Blokáda sa uskutočňovala s použitím látky bukulín, ktorá sa používa v medicíne na blokovanie receptorov GABA v tele a stimuláciu aktivity buniek, ktoré sa vyskytujú pri epilepsii. Použitie bukulínu v uvažovanom experimente neutralizovalo účinky kyseliny gama - aminomaslovej na mozgové bunky fyzicky aktívnych zvierat.
